Óda na „Podpoliansku Zváračskú školu”

 

Aj pod Poľanou, tou slávnou horou,

Žijú ľudia s túžbou a potrebou svojou,

Naučiť sa ako správne kovy spájať,

Železo, meď, hliník či nerez zvárať.

 

V tomto všetkom im napomáha,

Jedna škola, vo fachu hodne známa,

Nuž, poďme tam, na drobnú vizitu,

Toť len veršom, bez potu úbytu.

 

Hľa, tam v diaľke elektróda prská,

Vedľa nej zas odlamuje´s troska,

Na ľavo, tu, argón slabo syčí,

V ochrane jeho sa zvar TIGom cvičí.

 

Zvuk oblúku cé-ó ostro znie,

A nik, kto má z ohňa iskier fóbie,

Nech neblíži sa ani k acetylénu,

Bo nič neprevarí riadne ku koreňu.

 

Tuť, učia´s hravo zvary tupé i kútové,

Po drine i čase sú aj štátne skúšky hotové,

Oj, veru že, statných zváračov vychová,

Otec s dvoma synmi, tá rodina Lašáková!

 

Autor : Janko Fízeľ

 

Nový katalóg